Život Prešova
online
online
Slováci majú vysokú spotrebu antibiotík, baktérie môžu byť odolnejšie
19.04.2015 Bratislava
Bratislava 19. apríla (TASR) – Slovensko sa v rámci krajín Európskej únie zaraďuje k tým s vyššou spotrebou antibiotík. Posledná štatistika Európskeho centra pre prevenciu a chorôb (ECDC) ukazuje, že Slováci užívajú antibiotiká vo väčšom množstve než susedná Česká republika či Maďarsko.
Spotreba antibiotík vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,6, v Českej republike 19 a Maďarsku 13,8. Najnižšiu spotrebu má Holandsko (10,8), najvyššiu Grécko (32).
"Antibiotiká sú na Slovensku často predpisované zbytočne," povedala pre TASR analytička z Health Policy Institute (HPI) Angelika Szalayová. V tomto prípade nie sú podľa nej problémom len zbytočne minuté peniaze v zdravotníctve, ale aj vznik rezistencie u baktérií, ktoré komplikujú liečbu u naozaj chorých pacientov.
"V prostredí sa vyskytujúce baktérie začnú byť proti často používaným antibiotikám odolné. Je problém potom zvládnuť každú infekciu, ktorú vyvolajú, a to najmä u menej odolných ľudí, teda u detí, starších a chronicky chorých," uviedla.
Predísť vysokého podielu spotreby antibiotík sa podľa Szalayovej dá vyššími doplatkami pacientov za zbytočne používané lieky, prísnejšou kontrolou zo strany zdravotných poisťovní, vzdelávaním pacientov a lekárov v rámci ich komunity.
Nadmerné predpisovanie liekov zaznamenali vlani aj niektoré zdravotné poisťovne cez revízne kontroly. Nešlo len o antibiotiká.
"Vlani sme neakceptovali vyše tri milióny lekárskych predpisov, čo tvorí viac než dve percentá z celkového počtu prijatých lekárskych predpisov v hodnote vyše 11,4 milióna eur," povedala pre TASR hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petra Balážová. Okrem nadmerného predpisovania liekov sú v tom zahrnuté aj zle vypísané recepty či lieky predpísané v rozpore s indikačnými obmedzeniami.
"Ak zistíme kontrolou nezrovnalosti v zmysle platnej legislatívy a zmluvných podmienok, požadujeme náhradu škody za predpísané lieky a zmluvnú pokutu," informovala TASR hovorkyňa Union ZP Judita Smatanová. Koľko peňazí takto súkromná zdravotná poisťovňa lekárom ročne nepreplatí, nespresnila.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera nezaznamenala podľa jej hovorcu Mateja Štepianskeho v posledných dvoch rokoch závažné pochybenia pri predpisovaní liekov. "Ak boli, tak sa najčastejšie týkali nedodržania indikačných obmedzení," povedal pre TASR. Na spotrebu liekov vynaložila Dôvera v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o takmer 10 miliónov eur viac.
Podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR je v problematike nadmernej preskripcie dôležité sprístupniť pacientom informácie o lekárskej či lekárenskej starostlivosti. "Aby boli schopní riešiť problematiku súvisiacu s terapiou ochorenia a výberom najefektívnejšej, bezpečnej a finančne najdostupnejšej liečby," povedala pre TASR šéfka Komunikačného odboru MZ SR Zuzana Čižmáriková. Edukovaný pacient je podľa nej zárukou racionálneho využívania predpísanej liečby.
Zdieľaním nových informácií sa podľa Čižmárikovej odstránia obavy prijať generickú preskripciu. Podľa platnej legislatívy nie je v súčasnosti okrem výnimiek predpisovať lieky inak ako formou generického názvu lieku, teda účinnej látky. Lekári však majú možnosť pridať za účinnú látku do zátvorky aj konkrétny názov lieku.
"Už v treťom štvrťroku 2014 bolo spomedzi top 30 najpredávanejších liekov 19 generických a 11 originálnych liekov," uviedla Čižmáriková. Upozornila na aplikáciu "Pýtajte sa lekára" na webovej stránke rezortu. Pacientovi umožní nájsť lacnejšie náhrady liekov a zahŕňa aj edukačnú časť.
Spotreba antibiotík vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,6, v Českej republike 19 a Maďarsku 13,8. Najnižšiu spotrebu má Holandsko (10,8), najvyššiu Grécko (32).
"Antibiotiká sú na Slovensku často predpisované zbytočne," povedala pre TASR analytička z Health Policy Institute (HPI) Angelika Szalayová. V tomto prípade nie sú podľa nej problémom len zbytočne minuté peniaze v zdravotníctve, ale aj vznik rezistencie u baktérií, ktoré komplikujú liečbu u naozaj chorých pacientov.
"V prostredí sa vyskytujúce baktérie začnú byť proti často používaným antibiotikám odolné. Je problém potom zvládnuť každú infekciu, ktorú vyvolajú, a to najmä u menej odolných ľudí, teda u detí, starších a chronicky chorých," uviedla.
Predísť vysokého podielu spotreby antibiotík sa podľa Szalayovej dá vyššími doplatkami pacientov za zbytočne používané lieky, prísnejšou kontrolou zo strany zdravotných poisťovní, vzdelávaním pacientov a lekárov v rámci ich komunity.
Nadmerné predpisovanie liekov zaznamenali vlani aj niektoré zdravotné poisťovne cez revízne kontroly. Nešlo len o antibiotiká.
"Vlani sme neakceptovali vyše tri milióny lekárskych predpisov, čo tvorí viac než dve percentá z celkového počtu prijatých lekárskych predpisov v hodnote vyše 11,4 milióna eur," povedala pre TASR hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petra Balážová. Okrem nadmerného predpisovania liekov sú v tom zahrnuté aj zle vypísané recepty či lieky predpísané v rozpore s indikačnými obmedzeniami.
"Ak zistíme kontrolou nezrovnalosti v zmysle platnej legislatívy a zmluvných podmienok, požadujeme náhradu škody za predpísané lieky a zmluvnú pokutu," informovala TASR hovorkyňa Union ZP Judita Smatanová. Koľko peňazí takto súkromná zdravotná poisťovňa lekárom ročne nepreplatí, nespresnila.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera nezaznamenala podľa jej hovorcu Mateja Štepianskeho v posledných dvoch rokoch závažné pochybenia pri predpisovaní liekov. "Ak boli, tak sa najčastejšie týkali nedodržania indikačných obmedzení," povedal pre TASR. Na spotrebu liekov vynaložila Dôvera v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o takmer 10 miliónov eur viac.
Podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR je v problematike nadmernej preskripcie dôležité sprístupniť pacientom informácie o lekárskej či lekárenskej starostlivosti. "Aby boli schopní riešiť problematiku súvisiacu s terapiou ochorenia a výberom najefektívnejšej, bezpečnej a finančne najdostupnejšej liečby," povedala pre TASR šéfka Komunikačného odboru MZ SR Zuzana Čižmáriková. Edukovaný pacient je podľa nej zárukou racionálneho využívania predpísanej liečby.
Zdieľaním nových informácií sa podľa Čižmárikovej odstránia obavy prijať generickú preskripciu. Podľa platnej legislatívy nie je v súčasnosti okrem výnimiek predpisovať lieky inak ako formou generického názvu lieku, teda účinnej látky. Lekári však majú možnosť pridať za účinnú látku do zátvorky aj konkrétny názov lieku.
"Už v treťom štvrťroku 2014 bolo spomedzi top 30 najpredávanejších liekov 19 generických a 11 originálnych liekov," uviedla Čižmáriková. Upozornila na aplikáciu "Pýtajte sa lekára" na webovej stránke rezortu. Pacientovi umožní nájsť lacnejšie náhrady liekov a zahŕňa aj edukačnú časť.
0
www.ZIVOTPO.sk
